Za koľko sa predávali prvé pozemky v Tatranskej Lomnici a kto na nich staval svoje vily?

KEĎ SA TATRANSKÉ POZEMKY PREDÁVALI ŠĽACHTE A PODNIKATEĽOM

Príbeh prvých súkromných víl v Tatranskej Lomnici a otázka, koľko stálo vlastniť pozemok pod Lomnickým štítom.

Písal sa rok 1892. Uhorský štát sa rozhodol vybudovať pod Lomnickým štítom reprezentatívne klimatické kúpele. Odkúpil rozsiahle pozemky, pripravil ich na výstavbu a časť ponúkol súkromným záujemcom. Do Tatier začali prichádzať zámožné rodiny z Budapešti, významní lekári, právnici a príslušníci šľachty.

Tak sa začala história prvých súkromných víl Tatranskej Lomnice.

Koľko stála tatranská pôda v roku 1892?

Historické pramene uvádzajú, že uhorský erár odkúpil od Ondreja Spónera a Gustáva Szelényiho pozemky s celkovou výmerou približne 408 hektárov za 110 000 forintov.

Z jednoduchého prepočtu vychádza priemerná obstarávacia cena približne:

270 forintov za hektár, teda 2,7 grajciara za štvorcový meter.

Išlo však o rozsiahle lesné pozemky, nie o pripravené stavebné parcely.

Štát musel následne investovať do ciest, odvodnenia, vodovodu, parkov a ďalšej infraštruktúry.

Predajná cena stavebných pozemkov preto nemusela zodpovedať pôvodnej obstarávacej cene.

Presné ceny jednotlivých stavebných parciel sa nám zatiaľ nepodarilo doložiť dobovými kúpnymi zmluvami.

Štát rozparceloval územie pre súkromné vily

V prvom období bolo vyčlenených 69 stavebných parciel. Neskôr sa ich počet podľa dokumentácie Pamiatkového úradu SR zvýšil na 99.

Pozemky boli určené predovšetkým pre zámožných súkromných stavebníkov.

Záujemcovia získavali parcely predajom alebo nájmom. Štát ich pritom zmluvne zaväzoval, aby v stanovenej lehote začali stavať.

Nešlo teda iba o prevod vlastníctva pôdy. Cieľom bolo zabezpečiť skutočnú výstavbu a rozvoj klimatickej osady.

Kto postavil prvé tatranské vily?

Barónka Orczyová – dnešná Vila Alpinka

Jedným z prvých súkromných letovísk bola vila barónky Orczyovej.

Budova, dnes známa ako Vila Alpinka, patrí k najstarším zachovaným stavbám Tatranskej Lomnice.

Je príkladom obdobia, keď sa súkromné letné sídla stávali súčasťou novej kúpeľnej osady.

Barón Vojtech Lipthay – neskoršia Zotavovňa J. Jesenského

V roku 1893 si dal barón Vojtech Lipthay postaviť reprezentatívny letohrádok.

Projekt vypracoval budapeštiansky architekt Alexander Fellner.

Vila bola zaujímavá nielen svojou architektúrou, ale aj slnečnými hodinami osadenými do fasády.

Grófky Pejacsevichové – neskorší penzión Bělín

Grófky Katarína a Jolana Pejacsevichové si v roku 1895 dali postaviť štvorizbové letovisko v tirolskom štýle.

V roku 1925 sa vlastníčkou stala Božena Bělínová.

Neskôr bol objekt rozšírený o dvadsaťizbovú prístavbu a začal slúžiť ako penzión.

Jeho príbeh ukazuje, ako sa pôvodné súkromné šľachtické sídla postupne menili na ubytovacie zariadenia.

František Fabinyi – dnešná Vila Limba

Medzi prvých stavebníkov patril aj budapeštiansky kuriálny sudca František Fabinyi.

Jeho vila, dnes známa ako Limba, patrila k historickému súboru súkromných letovísk, ktoré formovali pôvodný vzhľad Tatranskej Lomnice.

Ladislav Magyar – dnešná Vila Práca

V roku 1894 dal budapeštiansky prokurátor JUDr. Ladislav Magyar postaviť vilu pôvodne nazývanú Magyarvilla.

Dnes je známa ako Vila Práca.

Aj tento objekt pripomína obdobie, keď sa v Tatranskej Lomnici usadzovali významné osobnosti verejného života vtedajšieho Uhorska.

Lekár Pavol Haberern – dnešná Vila Zorka

Na prelome rokov 1900 a 1901 pribudla vila budapeštianskeho urológa Pavla Habererna.

Neskôr bola známa ako Vila Reich a dnes ako Vila Zorka.

Dokumentuje záujem lekárskych kruhov o klimatické prostredie Vysokých Tatier.

Čo sa stalo so štátnym majetkom?

Uhorský štát si časť nehnuteľností ponechal a súčasne umožňoval súkromnú výstavbu.

Financovanie rozsiahlej kúpeľnej infraštruktúry však bolo nákladné.

V roku 1903 preto štát prenajal štátnu časť kúpeľnej osady Medzinárodnej spoločnosti lôžkových vozňov na obdobie 30 rokov.

Spoločnosť investovala do ďalšieho rozvoja, pričom jedným z najvýznamnejších výsledkov bola výstavba reprezentatívneho hotela Palace, neskôr známeho ako Grandhotel Praha.

Dôležité je rozlišovať medzi predajom súkromných stavebných parciel a prenájmom štátnych kúpeľných zariadení. Išlo o dva rozdielne spôsoby hospodárenia s majetkom.

Tatry ako investícia, ale aj verejný záväzok

Historické dokumenty ukazujú, že už na konci 19. storočia existoval model spolupráce štátu a súkromných investorov.

Štát zabezpečoval územnú prípravu a základnú infraštruktúru. Súkromní stavebníci prinášali kapitál a budovali vily, hotely či penzióny.

Výsledkom bol postupný vznik kúpeľného strediska s vlastnou architektúrou, parkmi, promenádami a službami.

Dnes, po viac ako 130 rokoch, sa môžeme pýtať, či sa pri nakladaní s verejnými pozemkami dostatočne zohľadňuje aj dlhodobý prínos pre mesto.

Nestačí totiž vedieť, za koľko sa pozemok predal. Dôležité je aj to, čo na ňom vzniklo, komu stavba slúži a čo prináša okoliu.

A práve preto má zmysel vrátiť sa k pôvodným kúpnym zmluvám, parcelným mapám a menám prvých stavebníkov.

História Tatranskej Lomnice nie je iba históriou architektúry. Je aj históriou rozhodnutí o využívaní pôdy, verejných investíciách a vzťahu medzi štátom a súkromným vlastníctvom.

Tatranské listy – História našich Tatier

Redakčné spracovanie na základe historických a pamiatkových podkladov. Presné predajné ceny jednotlivých súkromných parciel zostávajú predmetom ďalšieho archívneho výskumu.